Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

Štátny zoznam

Charakteristika

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej „štátny zoznam“, „ŠZ“) je úradnou evidenciou chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem na území Slovenskej republiky. Štátny zoznam sa vedie najmä pre potreby orgánov ochrany prírody. Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné.

Obsah štátneho zoznamu podľa § 18 a prílohy č. 16 vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. k zákonu č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny zahŕňa:

a) prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov,
b) databázu chránených území a chránených stromov a
c) zbierku listín o chránených územiach a chránených stromoch.

Podkladom pre zapísanie CHÚ a CHS do štátneho zoznamu sú doklady tvoriace zbierku listín o CHÚ a CHS. Tieto doklady poskytuje správcovi štátneho zoznamu v zákonom stanovenej lehote ten orgán ochrany prírody, ktorý CHÚ a CHS vyhlásil (v prípade NP je to MŽP SR). Platí to aj v prípade zmeny a zrušenia CHÚ a CHS. V prípade zrušenia ochrany CHÚ alebo CHS sú tieto zo štátneho zoznamu vyškrtnuté.
Vyhlásenie, zmena alebo zrušenie CHÚ a CHS je po vykonaní zápisu do štátneho zoznamu evidované aj v katastri nehnuteľností príslušnou správou katastra na základe podkladov predložených orgánom ochrany prírody.
Štátny zoznam podľa § 51, ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vedie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré však podľa § 51, ods. 2 zákona môže jeho vedením poveriť ním zriadenú organizáciu ochrany prírody. Túto činnosť od 1. júla 2002 vykonáva Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši na základe ustanovenia v článku 2, ods. 3 Štatútu Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva č. 47/2001-5 z 27. decembra 2001.
Štátny zoznam sa vedie pre celé územie Slovenskej republiky a podľa jej správneho usporiadania, a to najmä pre potreby orgánov ochrany prírody. Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné. Základné informácie o maloplošných CHÚ a o chránených stromoch sú sprístupnené prostredníctvom webovej aplikácie.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín v Slovenskej republike – predmet evidencie v štátnom zozname

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, účinným od 1. januára 2003, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "zákon"). Vykonávacím predpisom k tomuto zákonu je vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. z 9. januára 2003.
Zákon č. 543/2002 Z. z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.
Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany, vždy platí najvyšší z nich.
Prvý stupeň ochrany platí všeobecne na území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31, čiže na území mimo osobitne vyhlásených chránených území.

Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.
Za chránené stromy (CHS) možno vyhlásiť kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt.

Kategórie, v ktorých možno vyhlásiť chránené územia (CHÚ):

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa označujú ako veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky a chránené krajinné prvky sa označujú ako maloplošné chránené územia (MCHÚ).

Chránená krajinná oblasť (CHKO) 
Na jej území platí 2. stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. Za CHKO sa vyhlasuje rozsiahlejšie územie (spravidla s výmerou nad 1 000 ha), s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia.

Národný park (NP) 
Na jeho území platí 3. stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. Za NP sa vyhlasuje rozsiahlejšie územie (spravidla nad 1 000 ha rozlohy), prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.

Chránený areál (CHA) 
Na jeho území platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Za chránený areál sa vyhlasuje lokalita spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom.

Prírodná rezervácia (PR) 
Na jej území platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. Za PR sa vyhlasuje lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. PR, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR ustanoviť za národnú prírodnú rezerváciu (NPR).

Prírodná pamiatka (PP) 
Na jej území platí 4. alebo 5. stupeň ochrany, ak zákon neustanovuje inak. Za PP sa vyhlasujú bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Jedinečnú PP, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže MŽP SR ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (NPP).

Jaskyňa a prírodný vodopád
Jaskyňou podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným vodopádom podľa zákona je prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75° a voda v koryte pretrváva celý rok. Jaskyne a prírodné vodopády sú prírodnými pamiatkami. Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže MŽP SR ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (NPP). Pre jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma platia osobitné ochranné podmienky, uvedené v § 24 zákona o ochrane prírody a krajiny.

Chránený krajinný prvok (CHKP) 
Na jeho území platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Za CHKP sa vyhlasuje významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. CHKP sa nevyhlasuje na ostatných chránených územiach a ich ochranných pásmach.

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) 
Na jeho území bude sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. MŽP SR vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým CHVÚ vyhlási, ustanoví zoznam týchto činností vrátane územného a časového obmedzenia ich výkonu. CHVÚ sa vyhlasujú na základe smernice Európskej únie o ochrane voľne žijúcich druhov vtákov. Za chránené vtáčie územie (CHVÚ) možno vyhlásiť biotopy druhov vtákov európskeho významu (druhy, ktoré sú v Európe ohrozené, vzácne, zraniteľné, endemické) a biotopy sťahovavých druhov vtákov na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania.

Na zabezpečenie ochrany európsky významných druhov vtákov a ich biotopov sú určené pravidlá regulujúce
činnosti, ktoré ich vážne ohrozujú v záujme toho, aby

  • nedochádzalo k úmyselnému zabíjaniu, poškodzovaniu a obmedzovaniu žiadneho vtáčieho druhu
  • nedochádzalo k úmyselnému poškodzovaniu hniezd a hniezdnych biotopov
  • sa nezákonne neodoberali a nechovali v zajatí žiadne druhy voľne žijúcich vtákov
  • sa lovili len druhy, na ktoré sa môže poľovať
  • sa obchodovalo len s vybranými druhmi
  • sa nepoužívali otrávené návnady, pasce ani iné zakázané spôsoby lovu a odchytu vtákov

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 schválila Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (nCHVÚ), ktorý obsahuje 38 území:

  • celková rozloha – 1 236 545 ha (25,2 % rozlohy Slovenskej republiky)
  • priemerná rozloha – 32 541 ha
  • prekrytie nCHVÚ s existujúcou sústavou chránených území v Slovenskej republike – 55,15 %

Ochranné pásma (OP) chránených území a chránených stromov

Ak to vyžaduje záujem ochrany NP, CHA, PR alebo PP, orgán ochrany prírody vyhlási ich ochranné pásmo (OP), a to spôsobom, akým sa podľa tohto zákona vyhlasuje prílušné chránené územie.
Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany. Na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany. Na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.
Ak PR alebo NPR nemá vyhlásené ochranné pásmo, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany.
Ak PP alebo NPP nemá vyhlásené ochranné pásmo, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany – toto ustanovenie zákona neplatí pre ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo prírodného vodopádu.
Výnimkou je prípad, ak PR, NPR, PP alebo NPP nemá vyhlásené ochranné pásmo a ak ani nie je v záujme jej ochrany, aby mala vôbec OP do vzdialenosti 100, resp. 60 m. Vtedy orgán ochrany prírody spôsobom, akým sa chránené územie vyhlasuje, ustanoví, že toto chránené územie nemá žiadne ochranné pásmo.
Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu (CHS), orgán ochrany prírody vyhlási jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa vyhlasuje chránený strom. Vo vyhlásenom ochrannom pásme CHS platí primerane tretí stupeň ochrany, ak orgán ochrany prírody, ktorý ho vyhlasuje, neurčí prísnejšie podmienky ochrany. Ak ochranné pásmo vyhlásené nebolo, je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany.

Zónovanie chránených území

Chránené územie môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú podľa povahy ich prírodných hodnôt tak, že piaty stupeň ochrany je určený vzóne A, štvrtý v zóne B, tretí v zóne C a druhý v zóne D. Maloplošné CHÚ, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa vždy zrušia. Zrušia sa aj právne predpisy, ktorými boli PR a PP, ktoré sa stali súčasťou zón CHKO alebo NP, ustanovené za NPR a NPP.

Postupnosť krokov pri vyhlasovaní ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny a jej zápise do štátneho zoznamu:

  1. príprava projektu ochrany – odborne spôsobilá osoba podľa § 55 zákona č. 543/2002 Z. z. (ich zoznam vedie Ministerstvo ŽP SR a každoročne uverejňuje vo svojom vestníku)
  2. oznámenie zámeru vyhlásiť ochranu vlastníkovi (správcovi alebo nájomcovi) dotknutého pozemku (ak ich je viac alebo ich pobyt nie je známy, môže byť verejnou vyhláškou) – vykoná orgán ochr. prírody prírlušný na vyhlásenie CHÚ alebo CHS po zistení vlastníka (správcu alebo nájomcu) z katastra nehnuteľností
  3. verejné oznámenie zámeru vyhlásiť ochranu (vykoná obec do 15 dní od doručenia zámeru)
  4. prípadné písomné pripomienkovenie zámeru vlastníkom (správcom alebo nájomcom) dotknutého pozemku, obcou alebo dotknutým orgánom štátnej správy) najneskôr do 30 dní od doručenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia
  5. prerokovanie pripomienok najneskôr do 30 dní od podania – vykoná orgán ochrany prírody
  6. predbežná ochrana navrhovaného územia (územia NATURA 2000 sú riešené osobitne) – najviac do 5 rokov od oznámenia zámeru
  7. vyhlásenie ochrany
  8. zápis CHÚ do štátneho zoznamu na základe podkladov zaslaných orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil (výnimkou je NP – podklady predkladá Ministerstvo ŽP SR) – do 30 dní odo dňa doručenia dokladov
  9. vyznačenie CHÚ, pozemku s CHS alebo ochr. pásma CHS v katastri nehnuteľností príslušnou správou katastra na základe podkladov predložených orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil (výnimkou je NP – podklady predkladá Ministerstvo ŽP SR)

Postupnosť krokov pri vyhlasovaní súkromného chráneného územia (súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky) a jeho zápise do štátneho zoznamu:

  1. príprava projektu ochrany – odborne spôsobilá osoba podľa § 55 zákona č. 543/2002 Z. z. (ich zoznam vedie Ministerstvo ŽP SR a každoročne uverejňuje vo svojom vestníku)
  2. žiadosť vlastníka pozemku o vyhlásenie súkromného chráneného územia a jej zaslanie na územne príslušný orgán ochrany prírody, prípadne aj o vyhlásenie ochranného pásma na pozemkoch, ktorých vlastníkom môže byť žiadateľ o vyhlásenie súkromného chráneného územia alebo iné osoby, ktoré k tomu vydali súhlas
  3. vyhlásenie ochrany orgánom ochrany prírody
  4. zápis CHÚ do štátneho zoznamu na základe podkladov zaslaných orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil – do 30 dní odo dňa doručenia dokladov
  5. zápis zriadenia ochrany v katastri nehnuteľností príslušnou správou katastra na základe podkladov predložených orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil, formou poznámky

Pravidlá uvedené vyššie platia aj pre zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny. CHKP sa nevyhlasuje na ostatných chránených územiach a ich ochranných pásmach.

Súvislá európska sústava chránených území NATURA 2000 na Slovensku

NATURA 2000 je názov súvislej európskej sústavy chránených území. Jej cieľom je zachovať prírodné dedičstvo významné pre celú EÚ, zabezpečiť jeho ochranu a podporiť tie aktivity v chránených územiach, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody.

Legislatívna podpora sústavy NATURA 2000

Členské štáty EÚ sa pri tvorbe sústavy NATURA 2000 riadia

• Smernicou Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. Smernica o vtákoch)
• Smernicou Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (tzv. Smernica o biotopoch)
Povinnosti vyplývajúce z oboch smerníc Slovenská republika zakotvila v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Súvislú európsku sústavu chránených území NATURA 2000 tvoria:

územia európskeho významu (ÚEV) – navrhované na ochranu podľa kritérií stanovených v Smernici o biotopoch. Národný zoznam ÚEV, schválený vládou SR, obsahuje 382 návrhov ÚEV s celkovou rozlohou 587 194,8 ha (11,72 % rozlohy SR). Ministerstvo životného prostredia SR vydalo tento zoznam vo výnose č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004. Po schválení vládou SR bol tento zoznam zaslaný Európskej komisii (EK) na schválenie. Tá ho posúdi do 3 rokov od zaslania. Na základe stanoviska EK sa národný zoznam v prípade potreby bude aktualizovať. Po schválení národného zoznamu Európskou komisiou budú najneskôr do 6 rokov navrhované ÚEV vyhlásené slovenskými orgánmi ochrany prírody za chránené územia podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, resp. ich zóny.
chránené vtáčie územia (CHVÚ) – navrhované na ochranu podľa zásad stanovených v Smernici o vtákoch. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 schválila Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (nCHVÚ), ktorý obsahuje 38 území. Tento zoznam bol zaslaný Európskej komisii a nie je predmetom schvaľovania EK. Po zaslaní národného zoznamu Európskej komisii budú najneskôr do 6 rokov navrhované CHVÚ vyhlásené slovenskými orgánmi ochrany prírody za chránené vtáčie územia podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Niektoré zaujímavosti z histórie ochrany prírody na Slovensku

Prvé doklady o ochrane prírody:
z rokov 1234 a 1250 – ochrana zubrov hrivnatých (Bison bonasus) a územia dnešnej NPR Badínsky prales pri Banskej Bystrici

Prvé zoznamy chránených území:
Vestník Ministerstva školstva a národnej osvety ČSR, zošit 2/1934 Školské zvesti, zošit 7/1950
 
Prvá chránená lokalita:
Kvetnica vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách od roku 1876

Prvý národný park:
Tatranský národný park, vyhlásený Slovenskou národnou radou dňa 18. decembra 1948, bývalé Česko Slovensko sa tak zaradilo na 49. miesto v zozname štátov, ktoré na svojom území zriadili národné parky

Prvá chránená krajinná oblasť:
CHKO Slovenský raj, vyhlásená 21. augusta 1964 a v roku 1988 zmenená na NP Slovenský raj

Prvá chránená záhrada:
v súčasnosti CHA Banskoštiavnická botanická záhrada, vyhlásený pôvodne ako chránená Botanická záhrada Lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici v roku 1958 – Feistmantlova záhrada v Kysihýbli v Banskej Štiavnici, založená v roku 1837

Prvá chránená prírodná pamiatka:
Kamenné more pri Vyhniach (okres Žiar nad Hronom), vyhlásené za chránené v roku 1923, v súčasnosti PR Kamenné more

Prvé prírodné rezervácie:
dnešná NPR Ponická dúbrava a NPR Príboj, vyhlásené v roku 1895

Najväčší národný park:
Tatranský národný park – 73 800 ha
Najväčšia chránená krajinná oblasť:
CHKO Štiavnické vrchy – 77 630 ha

Najväčšia národná prírodná rezervácia a vôbec maloplošné chránené územie:
NPR Tichá dolina v Tatranskom NP – 5 966,64 ha
Slovenské zákony o ochrane prírody:
- v rokoch 1995-1994 zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody
- v rokoch 1995-2002 zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- od roku 2003 zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

Organizácie ochrany prírody
1919 – 1922 Vládny komisariát na ochranu pamiatok na Slovensku
1922 – 1939 Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku
1951 – 1958 Pamiatkový ústav v Bratislave
1958 – 1981 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody
1981 – 1996 Ústredie štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši
1996 – 2000 Správa národných parkov SR v Liptovskom Mikuláši (so správami 7 NP) a Slovenská agentúra životného prostredia – Centrum ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici (so správami 16 CHKO)
od r. 2000 Štátna ochrana prírody SR v Banskej Bystriici a 9 správ NP, 14 správ CHKO, 2 regionálne správy (v Bratislave a Prešove) a 1 centrum

Odkazy:
Štátny zoznam osobitne chránených časti prírody SR – http://uzemia.enviroportal.sk/
Katalóg chránených stromov  –  http://stromy.enviroportal.sk/